O čo ide v útoku na Venezuelu?
Čo to má s ďalšou blížiacou sa Iránsko-Izraelskou vojnou a petrodolárom?
Čo sa stalo?
Spojené štáty zaútočili na Venezuelu a uniesli prezidenta Nicolasa Madura aj so ženou. Akcia prebehla mimoriadne hladko, obete na životoch (okolo 80) hlási iba Venezuelská strana, asi 30 z nich boli spriatelení kubánski obranci. Venezuelská armáda nekládla takmer žiadny odpor. Protiletecká obrana bola dopredu zneškodnená a nad Caracasom mohli lietať aj neozbrojené vrtulníky, ktoré len prevádzali špeciálne jednotky. To vyvoláva otázky, či armáda Madura nezradila alebo či nebola akcia nejakým spôsobom vopred dohodnutá. Možno sa to dozvieme časom.
Z čoho je obvinený?
Prezident Maduro bude súdený v New Yorku za riadenie drogového kartelu pašujúci kokaín do Spojených štátov. Oficiálny text obvinenia je zvláštny tým, že doň zavádza politické hodnotenia. Vraj je jeho vláda nelegitímna a zneužíval svoje postavenie na diplomatické krytie pašerákov a podobne. V minulosti sa text obvinenia držal prísne právnych pojmov, politické stanovisko vyplívalo iba z činov.1 Keď napríklad v 1990 pri podobnej akcii a pozoruhodne v rovnaký dátum 3.januára zatýkali panamského vládcu Manuela Noriegu, tak sa v jeho obvinení objavilo iba pašeráctvo, žiadne politické komentáre o legitimite jeho vlády text neobsahoval. Toto spojenie trestného práva so zahraničnou politikou naznačuje, že skutočný dôvod tejto akcie je niekde inde. Je predsa nezmysel, aby niekto zaútočil a uniesol vládcu cudzej zeme zato, že porušil vnútorný zákon krajiny, kde ho budú potom aj súdiť aj trestať.
Oficiálne vyjadrenia tvrdia, že prílev drog do Spojenýcj štátov vraj ohrozuje národnú bezpečnosť. To je asi pravda, odhady hovoria o 2 miliónoch závislých a aj 100 000 úmrtí za rok, ale droga, ktorá za to môže predovšetkým je Fentanyl a ten sa vo Venezuele nevyrába. Z Venezuely do štátov prúdi hlavne kokaín, určený do nozdier bohatšej vstvy, ktorá na ňom dokáže efektívne fungovať, ale aj toho prichádza viac zo susednej Kolumbie, čiže môžeme bezpečne konštatovať, že o drogy tu nejde.
O čo teda ide naozaj?
Pokúsim sa o odpoveď, ale prosím berte moje slová s rezervou, aj môj pohľad sa vo svetle nových informácií a názorov vyvíja. Tento útok mi dáva zmysel len v najširšom kontexte obrovských geopolitických zmien, ktoré sú momentálne v pohybe. Američania by radi stiahli pozornosť z celého eurázijského kontinentu. Chcú ukončiť vojnu na Ukrajine, v ktorej líderstvo preberá Európa, Japonsko je znova vyzbrojované a v Taiwanskej otázke sa stavia ostro proti Číne, a potom je tu samozrejme blízky východ. Zmenu kurzu ohlásili aj v novej bezpečnostnej stratégii, v ktorej sa chcú sústrediť na “svoju” pologuľu. Ich vojenská prítomnosť je všade možne po svete a ak by vypukli ďalšie vojny, hrozí, že by nemali dosť síl bojovať všade naraz a preto chcú, aby oťaže prevzali ich vazali, teda pardon, “spojenci”. Otázku, či to je len Trumpova nová imperiálna stratégia delegácie povinností pre udržanie celosvetovej hegemónie alebo úprimná snaha opustiť imperálne ambície a riešiť konečne domáce problémy nechajme teraz stranou.
Ďalšia vojna medzi Iránom a Izraelom?
Dôležitá je teraz iná vec. Schyľuje sa totiž k ďalšej vojne medzi Iránom a Izraelom. Domáci sionisti prinútia Spojené štáty sa k Izraelu pridať a proti takej presile nemá Irán veľa možností. Jeho najsilnešia a najodstrašujúcejšia zbraň je blokáda Hormuzského prielivu, cez ktorý sa preváža až polovica2 svetového exportu použiteľnej ropy a je pravdepodobné, že by sa k takému kroku v prípade existenčnej hrozby uchýlili. Pomocou rakiet krátkeho doletu alebo ponorných mín dokážu vyhodiť do vzduchu akúkoľvek ľoď, ktorá by sa pokúsila preplávať. Svetová cena ropy by vyletela do oblakov a do mnohých krajín závislých od importu (napr. Juhoafrická rep. alebo Maroko) by sa ropa nedostala vôbec. Európa, ktorá sa kvôli Ukrajine odrezala od ruskej ropy by bola v ešte horšej situácii a bola by ešte viac závislá od dodávok zo Spojených štátov. Každopádne by to spôsobilo chaos nevýdaných rozmerov na celoplanetárnej úrovni a nútilo rôzne štáty k rôznym zúfalým, možno aj vojenským krokom.
Snáď nebudem príliš špekulovať ak poviem, že na stranu Iránu sa pravdepodobne postaví Čína, ktorú by takýto škrt zasiahol katastrofálne a Irán by od takéhoto kroku pravdepodobne odhovárala, ale zároveň nedovolí, aby kontrolu nad týmto životne dôležitým bodom získali Spojené štáty, ktoré sú ich úhlavným nepriateľom. Rusko by sa pravdepodobne tiež pridalo skôr na ich stranu a ak by došlo k priamej vojenskej konfrontácii medzi týmito blokmi, čo by bola vlastne III. svetová, tak v takomto scenári nechcete byť na strane, ktorej by došla ropa (presne to sa stalo Hitlerovi ku koncu II.svetovej). Nechcem strašiť, takýto scenár je len ten najhorší možný a každý aktér sa môže rozhodnúť konfrontácii sa vyhnúť, ale stratégovia veľmocí musia s takýmito scenármi počítať a adekvátne sa pripraviť. Preto ak chceme pochopiť čo sa vo svete deje, treba na to myslieť.
Spojené štáty by si síce vystačili so súčasnými zdrojmi zo západnej pologule (Kanada, Mexiko, iné štáty latinskej ameriky), ale ak majú oťaže boja prevziať tzv. spojenci, tak im treba zabezpečiť palivo a Amerika im ho rada za dobrý peniaz predá. Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete a tie nesmú padnúť do nepriateľských rúk. Pod Madurovím vedením sa totiž nebezpečne zbližovala s Ruskom a hlavne s Čínou, ktorá tam investuje do ťažobnej infraštruktúry a ropu kupuje nie za doláre, ale za čínske juany. Zčasti zato môžu aj sankcie, ktoré v snahe priškrtiť režim na krajinu uvalili američania ešte v roku 2017, takže predávať v dolároch bolo náročné a nutne hľadali alternatívy. Veľmoc predsa nemôže dovoliť, aby sa takéto niečo dialo v jej predzáhradke.
Petrodolár
A tým sa dostávame k ďalšiemu možnému dôvodu snahy o ovládnutie Venezuelskej ropy. K petrodoláru. Väčšina medzinárodného obchodu s ropou sa deje v amerických dolároch. Teda ak chce jedna krajina kúpiť od druhej ropu, musí si najskôr zohnať doláre, pretože ropné krajiny ju predávajú iba v dolároch. Tomuto systému sa hovorí petrodolár, ktorý platí od roku 1971 kedy prezident Nixon zrušil krytie dolára zlatom a uzavrel dohodu s kráľom Saudskej Arábie, že výmenou za vojenskú ochranu jeho ropných polí bude predávať ropu výhradne za doláre. Tento systém si osvojila aj organizácia OPEC spolok krajín ťažiacich ropu. To v praxi znamená, že si Spojené štáty môžu tlačiť toľko dolárov koľko chcú, pretože sa vždy nájde kupec, veď ropu potrebujú všetci. Venezuela sa z tohoto systému chcela vymaniť a podobne ako mnoho krajín pred ňou, ktoré sa o to pokúšali, pocítila na vlastnej koži americkú intervenciu. Petrodolár je totiž nutnosťou nielen pre americkú hegemóniu, ale aj pre vnútornú stabilitu Spojených štátov. Ak by dolár stratil svoje výnimočné postavenie, jeho hodnota by zákonite radikálne klesla a keďže američania skoro nič nevyrábajú a všetko dovážajú, tak by bolo všetko oveľa drahšie a to by mohlo viesť aj k občianskej vojne, ktorá je už beztak na spadnutie. Obrana petrodolárového systému je teda pre Spojené štáty existenčnou otázkou a nikdy pri nej neváhali použiť aj vojenskú moc, čo sa teraz prihodilo aj Venezuele.
Takže za mňa ide v tomto útoku o budovanie výhodnej pozície do budúcnosti v prípade veľkého konfliktu, o udržanie unikátneho postavenia dolára a v neposlednom rade aj o výstrahu pre všetkých, ktorý by sa rozhodli ísť podobnou cestou.
Vďaka, že čítate STREDY report! Podporte túto snahu zdieľaním a odberom!