Rozporuplný odkaz 17.novembra
Ako ho využiť na zjednotenie?
Dnes je 17. novembra a my si pripomíname výročie tzv. Nežnej revolúcie, ktorá v 1989 začala demonštráciami a skončila zmenou režimu. Pozrime sa na túto udalosť očami dvoch perspektív, nazval som si ich “Naivná” a “Cynická” a pozrime sa aj ako na spoločnosť dnes pôsobia, k čomu nás vzbudzujú, a či to je to miesto, kam sa chceme dostať. Nakoniec si z nich poskladajme nový obraz, ktorý nám prinesie trochu vyváženejší, pravdivejší obraz, ktorý by navyše mohol viesť k mierovému spolunažívaniu, možno dokonca k zmierneniu spoločenskej polarizácie.
“Naivná” perspektíva
Nežnou revolúciou sa porazil zastaralý komunistický režim plný klamstiev, neslobody a umelej ideológie, ktorý nevedel zabezpečiť blahobyt občanov, potláčal slobodu jednotlivcov vo vyjadrovaní, v myslení a aj v pohybe, demotivoval šikovných a kritických a naopak podporoval poslušných a hlúpych, a tiež oportunistov a karieristov. Systém sa sám zdiskreditoval a stratil podporu ľudu, ktorý povstal a prostredníctvom demonštrácií zvrhol riadiacu moc, ktorú do rúk vzali disidenti a dali nám tak vytúženú slobodu, demokraciu, fungujúcu ekonomiku a priviedli nás tak do modernej Európy na správnu stranu dejín. Je to historické víťazstvo, takže si ho treba vážiť a brániť jeho odkaz.
“Cynická” perspektíva
Nežná revolúcia bola podvod a dohoda komunistickej šedej eminencie so západnými agentmi o prezlečení kabátov a transformácii ekonomického a politického systému. Agent Zivčák ako mŕtvy študent Šmíd, ktorý v Prahe spôsobil pobúrenie a naplnil ulice demonštrantami, agenti ŠTB usmerňujúci davy, podivné rady a financie zo zahraničia disidentským lídrom. Všetko to bolo len divadlo pre masy, ktoré mali takto zhltnúť rozprávku o víťazstve pravdy nad lžou, a konečnom príchode zlatej éry slobody a všeobecnej prosperity. Nasledoval rozvrat spoločného štátu, rozkradnutie štátneho majetku privatizáciou, a postupná premena zo silného národného štátu na neokolóniu západného imperializmu. Ľudia statili istoty, na posty sa dostali nehanební gauneri a tento stav trvá dodnes. Zišlo by sa, aby to už konečne niekto zmenil.
Kam to vedie?
Naivnú perspektívu môžme vlastne vnímať ako konzervatívnu silu, ktorá sa snaží uchovať status quo v hrubých rysoch, nespochybňuje operačný systém, práve naopak -neveriaci prekážajú. Jej stúpenci sa boja, že by sa mohlo vrátiť všetko zlo starého režimu, nesloboda, útlak šikovných, víťazstvo korupcie a poddanstvo Moskve. Preto je táto sila ochotná bojovať proti akejkoľvek zmene a revízii odkazu Novembra, ktorý je posvätným teritóriom vítazstva dobra nad zlom. Paradoxne sa z tejto sily stáva presným opakom ducha novembra, ktorý sa snažil o slobodu spochybňovať zabetónované východiská a slobodu kritizovať režim.
Cynická perspektíva sa snaží prebudiť sa z ilúzie, pozrieť sa na odvrátenú stranu týchto udalostí a priznať si, že v skutočnosti bol ľud obohratý a ľudia v pozadí sa s nimi hrali ako s myšami v labáku. Zúfalo potrebuje niekoho, kto povie túto pravdu nahlas a obráti kormidlo spoločnosti iným smerom, než na aký nás naviedla táto Nežná “revolúcia”. Keďže je to už úctyhodná politická sila, mnohí politici sa ju dnes snažia využiť vo svoj prospech a teda, aby práve im boli odovzdané, prípadne ponechané kľúče od miešačky.
Dnes sa opozícia s výdatnou podporou médií hlavného prúdu snaží udržať naivnú perspektívu ako jedinú relevantnú. Chystajú sa protesty a mobilizuje sa tento naivný sentiment v politickom boji proti vláde, ktorá sa síce snaží zabodovať u cynického tábora, ale v zásade asi nemá záujem o zásadnú zmenu režimu, pretože si predsa nevypustia vlastný rybník. Čiže skutočnú zmena sa nedá očakávať a zo strany opozície ide o zneužitie politického kapitálu myšlienky tejto historickej udalosti.
Ako sa môžu tieto perspektívy vzájomne obohatiť?
Ako asi čitateľ zaznamenal, nie som výlučným stúpencom ani jednej z perspektív, ale predsa len mám potrebu sa postaviť na obranu viac tej cynickej perspektívy, pretože je vytesnená a je tu aktívna snaha zdiskreditovať ju. V mediálnej alternatíve kde prevláda, sa zas trochu stráca viera v dobré úmysly ľudí, ktorý v tej dobe naplnili námestia a preto by sme sa mohli pokúsiť o ich vzájomné prepojenie.
Začnem tým, že obe majú niečo z pravdy súčasne a vytlačenie jednej alebo druhej nutne znamená nevidieť celú pravdu. Miesta priameho konfliktu, kde nie je možné aby mali súčasne pravdu, treba preskúmať, nie vytesniť. Je pravdou, že ten systém bol prehnitý a že ľudia ho už mali dosť. Je pravdou aj to, že sa využila nahromadená nespokojnosť, aby sa režim zvrhol a vytvoril nový, ktorý je už rovnako ak nie viac prehnitý ako ten pôvodný, čomu sa netreba čudovať, keď ho vytvorili podvodníci. Toto nikto nechcel. Dôležité ale je, poučiť sa z minulosti a nestratiť nádej a vieru v dobro ľudí. Je veľmi dôležité, aby tí naivní precitli a aby tí cynici nestrácali nádej a hľadali riešenie, nie len nadávali na potápajúcom sa Titanicu. Jedine takéto spojenie má šancu vyhnúť sa opätovnému únosu našej spoločnosti a aj marazmu beznádeje.